Význam armády pre Slovensko.

Autor: Patrik Pavlovský | 29.12.2013 o 10:35 | (upravené 29.12.2013 o 12:38) Karma článku: 4,50 | Prečítané:  296x

V ozvene nedávnych incidentov v afganistane si dovoľujem vztýčiť prst, pretože nepoznám lepší spôsob ako sa pohnúť o krok ďalej, ako spýtaním sa otázky „prečo je to tak?“ Námet na tento príspevok mi napadol už dávnejšie, no neodvážil som sa stlačiť klávesu a rozviť myšlienku hlbšie. Túto chybu chcem teraz napraviť, a preto sa pýtam „k čomu je dobrá armáda pre štát, akým je Slovensko?“.

V prvom rade rodine a blízkym zosnulích vojakov zo zdvorilosti vyjadrujem sústrasť – potrebnosť ktorej nie je treba komentovať.

Ak vyvodím funkcie armády (podriadenej štátu) z funkcie (či dôvodu vzniku) štátu -  je to v prvom rade ochranná/mierová funkcia. V Hobbsovskom poňatí je štátom politická komunita ako produkt spoločenskej zmluvy za cieľom ochrany života, ktorý by inak bol „brutálny, krátky a škaredý“.

V súčastnosti je Slovensko členom viacerých nadnárodných spoločenstiev(od r.1993 člen OSN; od r.2004 člen NATO a EÚ) a zároveň prežíva dlhodobé obdobie mieru.
Sú to najmä politické spoločenstvá kladúce si za cieľ práve udržiavanie mieru a politickej stability. Obhajovať správnosť ich politických hodnôt nie je predmetom tohto článku.
Ide mi skôr o poukázanie na fakt, že Slovensko nečelí žiadnému externému nepriateľovi, so všetkými susediacimi štátmi má veľmi dobré diplomatické vzťahy a teda nemá sa čoho obávať.
V rámci myšlienky udržiavania „lokálneho“ mieru je taktiež vhodné poukázať na tože nič lepšie
nepreukáže sebaistotu a odvahu v kampani za mier, ako „zloženie zbraní“ samotné (psychologický faktor).

Treba si taktiež priznať, že Slovensko nie je významným hráčom v globálnej „silovej“ politike, a jej prínos je viac menej symbolický. Globálnym svetom politiky hýbu iné faktory, než ženíjne jednotky. Sú to v prvom rade politické rozhodnutia „tích silních“. Slovensko nemá kapacity na to, aby sa stalo „fyzicky silným“, no môže sa takým stať svojím politickým smerovaním.

Zredukovanie či celkové rozpustenie ozbrojených síl je politické rozhodnutie ktoré netreba podceňovať no ani odmietať.

V takúto chvíľu by som rád zdôraznil, čo by suma 744 723 598€ (celkové výdavky štátneho rozpočtu na MO SR) spravila v školstve, či pre vedu a výskum.
Podľa vládného dokumentu týkajúceho sa výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR obdrží sumu 1 099 022 711€ (suma bez prostriedkov z EU).
Z toho na platy zamestnancov tohto rezortu je vyčlenených 15 147 444€, pričom na Ministerstve Obrany je to viac než 10násobok.

 

Správa pre štát:  Ak hľadáte úsporné riešenia – tu je jedna z možností! (samozrejme, nie jediná)

Zvýšenie úrovne vzdelanosti v spoločnosti znamená aj znížovanie negatívnych spoločenských javov ako je násilie a kriminalita (+ školstvo by mohlo konečne rozkvitať).

Prečo nie?
Zabudol som, potom by nebolo kde robiť kľuky :)
Sensej

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?