Sekularizmus na Slovensku: Slovensko nie je sekulárny štát (2/3)

Autor: Patrik Pavlovský | 2.4.2014 o 14:18 | (upravené 25.4.2014 o 21:31) Karma článku: 1,85 | Prečítané:  1617x

V druhom príspevku z mojej trilógie venovanej sekularizmu na Slovensku si kladiem za cieľ zvýrazniť niekoľko príkladov, ktoré potvrdzujú nie len asekulárny charakter Slovenska, a jeho privilegovanie katolíckej cirkvi. Túto 'falošnú nezávislosť' sa pokúsim načrtnúť na dvoch typoch vzťahov Slovenského štátu a Kresťanských náboženských inštitúcií (ďalej len „cirkev"): a) Právny vzťah k cirkvám, b) Symbolický vzťah k cirkvám.

Prvý spomenutý - právny vzťah; sleduje právne inštrumenty (Ústava, zákony, medzinárodné zmluvy...) týkajúce sa náboženstva v rámci slovenského právneho systému, ktoré akýmkoľvek spôsobom riadia náboženský život a existenciu náboženských inštitúcii. Budem vychádzať z pochopenia právnych inštrumentov nielen ako nástrojov riadenia, ale aj ako nosičov symbolického charakteru, a teda kontextu a reprezentácií (inými slovami „predstáv“) ktoré reprezentujú.
Symbolickým vzťahom štátu a cirkvi budem demonštrovať to, čo Ťižík (2011) nazval symbolický svet štátu. Ide o koncept vychádzajúci z teórie E. Durkheima ktorý bol presvedčený, že spoločnosť sa neskladá čisto z masy ľudí kolektívne žijúcich na istom území, či ich činností a vecí, ale skôr z predstáv, ktoré o sebe majú. Inými slovami, spoločnosť je to, ako si ju prdstavujeme. Príkladom takej reprezentácie je napríklad kolektívna identita - predstava spoločnosti o tom, kto je a kto sú ostatní [národ, etnikum, rasa..].
Mojim cieľom bude dokázať, že Slovensko právne a symbolicky zvýhodňuje jednu cirkev, čím de facto protirečí našej definícii sekularizmu, ktorú sme načrtli v predošlom článku mojej trilógie:

„Je to právne a symbolicky neutrálne nastavenie a správanie sa štátu v otázke náboženstva. Je to rovnováha medzi preferovaním a znevýhodňovaním; je to nezohľadňovanie náboženského presvedčenia a neargumentovanie z hľadiska jedného náboženstva."

 

Právny vzťah Slovenska a náboženských inštitúcii

Slovensko zahŕňa vo svojom právnom systéme minimálne 8 právnych aktov vzťahujúcich sa práve na nami analyzovaný vzťah štátu a cirkvi:

- Zákon č. 218/1949Z.z. v znení neskorších úprav, o financovaní cirkví a náboženských spoločenstiev  Slovenskou Republikou
- Zákon č. 308/1991 Z.z. v znení neskorších úprav, o náboženskej slobode a postavení cirkví a náboženských spoločností.
- Zmluva č. 250/2002 Z.z. medzi Slovenskou Republikou (ďalej len „SR“), registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami
- Dohoda č. 270/2005 Z.z. medzi  SR, registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami o vykonávaní pastoračnej činnosti veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR
- Dohoda č. 395/2004 Z.z. medzi  SR , registrovanými cirkvami a náboženskými spoločenstvami o náboženskej výchove a vzdelávaní
- Základná zmluva č. 326/2001 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou
- Zmluva č. 394/2004 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou o náboženskej výchove a vzdelávaní
- Zmluva č. 648/2002 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR

Prvý uvedený patrí k najdiskutabilnejším z celého listu, pretože jeho opodstatnenosť a kontroverznosť  záleží  od interpretácie dôvodu a spôsobe financovania. Avšak v porovnaní s našou koncepciou sekularizmu je možné tvrdiť, že štát financovaním cirkví a náboženských spoločenstiev zvýhodňuje len istú časť ľudí, ktorá ich duchovné služby využíva, a tým pádom nie je morálne neutrálnym. Morálna neutralita je nevyhnutná súčasť sekularizmu, a preto ak sa chce štát stať úplne sekulárnym, nemal by podporovať len istý druh spirituálne obohacujúcich inštitúcii. Rovnaké konštatovanie platí aj pre zmluvy a dohody medzi SR, cirkvami a náboženskými spoločnosťami.
Kameňom úrazu pri analýze tohto vzťahu sa však stávajú najmä Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou.
Tieto zmluvy, vrátane Základnej zmluvy, ktorá bola prijatá ako prvá, právne neriešia nič iné, ako už spomínané akty medzi SR a ostatnými  náboženskými inštitúciami. Diskutabilnýje však symbolický charakter, ktorý tieto zmluvy nesú. Ak si všimneme čas, v ktorom jednotlivé právne akty boli prijaté zistíme, že zmluvy upravujúce vzťah SR s katolíckymi inštitúciami predchádzali takmer totožným dohodám s ostatnými náboženskými spoločnosťami. Tým pádom vyvoláva ich existencia  kontroverzné pocity a spôsobuje preferovanie jednej cirkvi pred ostatnými. Tento kontroverzný symbolický charakter je zdôraznený ich nepotrebnosťou, keďže rovnaké práva/privilégia sú garantované pre všetky náboženské inštitúcie dohodami č. 270/2005Z.z., 395/2004Z.z. a zmluvou 250/2002Z.z.
Okrem toho, Základná zmluva medzi SR a Svätou stolicou zvýhodňuje cirkev tým, že uznáva jej špecifické postavenie v otázkach manželstva, rodiny, morálneho vzdelávania a mnohých iných.

„Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi" [zdôraznenie pridané autorom] (Základná Zmluva, článok 7).

Tým pádom legitimizuje katolícku cirkev v roli morálneho agenta, čím legitimizuje aj jej morálne doktríny, ktoré sú blízke iba časti slovenského obyvateľstva.

"Svätá stolica garantuje, že katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky" (Paragraf 2, Članok 2 Zmluvy)

Slovensko týmito zmluvami porušuje Audiho princíp egalitarity a neutrality, ktoré sú centrálne v našej koncepcii sekularizmu. Porušuje rovnováhu medzi bytím pre a proti niečomu, čo je základnou črtou princípu neutrality, čím sa stáva asekulárnym. Nesekulárnosťou štátu sa Slovensko vystavuje nebezpečenstvu nelegitímnosti a nestability plynúceho z takéhoto nastavenia. Práve preto by sa Slovenská republika mala dôkladne právne oddeliť od cirkví, čo by napríklad znamenalo zastavenie financovania cirkví. Vyobrazenie sekulárneho Slovenska bude obsiahnuté v treťom článku z mojej trilógie.

Symbolický vzťah Slovenska a náboženských inštitúcii

Sociálna realita sa podľa francúzskeho mysliteľa Pierra Bourdieu-ho dá chápať ako reprezentácia alebo jej produkt. Z tejto definície je zrejmé, že Bourdieu využil Durkheimovskú koncepciu spoločnosti, ktorú posunul ďalej tým, že poukázal na recipročný vzťah sociálnej reality a jej reprezentácii(= predstáv). Reprezentáciami sa myslia veci, ktoré sú „uložiskom a zároveň vysielačom kolektívnych skúseností, a teda stelesňujú a vyjadrujú realitu spoločnosti"(Carls, n.d.). Inými slovami, reprezentácie sú akýmsi umelo vytvoreným zrkadlom spoločnosti, ktoré realitu nie len odráža, ale ju aj pretvaruje.

Práve analýzou reprezentácii, ktoré Slovensko využíva na svoju legitimizáciu poukážeme na fakt, že Slovensko nie je symbolicky sekulárne.
Povedané inak, symbolický vzťah Slovenska a náboženských inštitúcií je reprezentovaný tým, čo Ťižík (2011) vo svojej knihe nazval „symbolickým svetom Slovenského štátu" - štátnou symbolikou legitimizujúcou jeho postavenie. Uvedené príklady budú reprezentovať evidenciu privilegovania jednej náboženskej inštitúcie nad inými.

Slovenská štátna symbolika reprezentovaná napríklad preambulou Ústavy, štátnymi vyznamenaniami, štátnymi podujatiami, ale aj prejavmi politikov, interpretáciou štátnej histórie vo vzdelávacom systéme či dokonca štátnymi sviatkami a dňami pracovného pokoja a ďaľšími, je podľa Ťižíka súčasťou symbolického sveta Slovenska od vzniku prvej Československej republiky v roku 1918. Práve vtedy si táto novovzniknutá politická entita musela vytvoriť svoj prvý symbolický rámec, ktorým legitimizovala svoju existenciu. Rovnaká úloha čakala dnes už samostatné krajiny, kedy si Slovensko a Česko vytvárali samostatné symbolické legitimizácie. Spoločným znakom tohto procesu vytvárania symbolického sveta v prípade Československa, ale aj Slovenska bol nacionalizmus. Avšak zatiaľ čo pri formovaní symbolického sveta prvej Československej republiky bol použitý pojem národa vo význame jedného československého národa, v prípade procesov v začiatkoch 90-tych rokov 20-teho storočia už išlo o vytvorenie legitimizácie pre čisto slovenský národ. Toto konceptuálne odklonenie od pôvodného poňatia spoločného národa bolo jedným z dôležitých faktorov rozdelenia spoločnej federácie. Rovnaké konštatovanie s ďalšími príkladmi podčiarkujúcimi nacionalisticky ladené konania oboch politických skupín skonštatoval vo svojom článku aj Martin Hakauf (2011), či vo svojej analýze Kevin Deegan-Krause (2004), ktorý identifikoval až 6 rozličných druhov nacionalizmu.
Práve nacionalizmus je jedným z prejavov vedúcich k cieľu tohto článku: k dokázaniu nesekulárneho charakteru Slovenska.
Nacionalizmus je totižto dráma, v ktorej národ predstavuje centrálny koncept. Lenže nie je národ ako národ. Cieľom tohto článku nie je podrobne rozoberať problematiku výkladu a použitia národa, preto použijem definíciu národa Michala  Cenkera, ktorý vo svojom článku „Národ" (Multikulti.sk, n.d.) rozoberá práve túto problematiku:

"Národ je koncept, myšlienka, presvedčenie. Nie je to entita, ktorú môžeme nájsť v hmotnom svete. Národ existuje iba v mysliach ľudí. Národ preto nežije ani sa nerozhoduje, neumiera, ani sa nerodí. Národ je tým, čím ho jeho tvorcovia spravia" (Cenker, n.d.).

Národ slúži ako kolektívna identita a zahŕňa špecifické predstavy, inými slovami reprezentácie, o komunite ľudí, čím vytvára koherentnú jednoliatu predstavu o špecifickej skupine ľudí. Práve štát takúto kolektívnu predstavu vytvára resp. využíva. Findor (2011) vo svojej práci zmapoval nacionalistický charakter historickej interpretácie slovenských dejín v učebniciach dejepisu používaných na území Slovenska. Práve učebnice dejepisu alebo ich pomocné učebnice sú skvelým príkladom štátom používaných kolektívnych reprezentácii. Jedným z pomocných diel bola aj kniha Dejiny Slovenska a Slovákov (1995) Milana S. Ďuricu. Táto kniha patrí k naratívne písaným historickým výkladom: popisuje dejiny slovenského národa spôsobom, ktorý navodzuje dojem príbehu. Nedostatkom naratívneho štylizovania historiografického diela je jeho mytologizovanie a esencializovanie  dejín. 
Problém, na ktorý chcem poukázať je fakt, že tento naratívny a esencialistický výklad dejín vytvára obraz o slovenskom národe ako o kresťanskej komunite ľudí.

"Narozdiel od ostatných Slovanských národov, dejiny Slovákov nezaznamenávajú skoro nič o ich predkresťanskej minulosti, preto všetko, čo vieme z našej histórie, je neoddeliteľne spojené s kresťanstvom. [...]" (Ďurica, 2006, citované z Findor, 2011, str.213-214).

Štát zakomponovaním takéhoto historického naratívu do svojho symbolického sveta doň nepopierateľne zakomponoval aj kresťanstvo, čím sa jeho symbolický vzťah k cirkvi mení zo sekulárneho na pro-kresťanský.
Slovenský symbolický svet obsahuje dva druhy referencie ku kresťanstvu: nepriamy, nacionalistickými symbolmi odkazujúcimi práve na spomínaný historický naratív; a priamy, symbolmi pre ktoré žiadne iné ako náboženské odôvodnenie nemôže byť a ani nebolo použité.
Príkladom priameho referovania sú napríklad dni pracovného pokoja. Z 15 dní, ktoré štát označil za nepracovné, je až 9 kresťanských (5. Júl - Sviatok Cyrila a Metoda sa radí skôr k nepriamej referencii, 6. Január, 15. September, 1. November, 24. - 26. December, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok). Tieto dni boli predmetom základnej zmluvy SR so Svätou stolicou, čo ešte viac zdôrazňuje ich kresťanský charakter.
Príkladom symboliky nepriamo referujúcej ku kresťanstvu, a teda nacionalistickej referencii odkazujúcej na esencialistický výklad slovenskej histórie, je Preambula slovenskej Ústavy, štátne vyznamenania (Kríž Pribinu), či štátne podujatia ako napríklad neslávne známe odhaľovanie sochy Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu.
Symbolický svet štátu je reprezentovaný aj príhovormi politických elít - súčasný prezident Ivan Gašparovič pravidelne používa kresťanskú symboliku vo svojich formálnych príhovoroch:


"Dal by Boh, aby sme si zachovali mravnú úctu k našim historickým hodnotám, k človeku, jeho slobodám, právam i prirodzeným potrebám"(Novoročný príhovor, r.2005).

Ako som na začiatku predostrel, tento článok mal za cieľ poukázať na dva typy vzťahov Slovenska k cirkvám, ktorými je možno dokázať, že Slovensko nie je sekulárnou krajinou. Okrem toho, Slovensko ratifikovaním zmlúv so Svätou stolicou preukázalo svoju zvýšenú náklonnosť práve kresťanskému náboženstvu. Tieto akty privilegujú kresťanstvo a spolu s prvkami symbolického sveta SR referujúcimi priamo či nepriamo ku kresťanstvu, legitimizujú toto privilegované postavenie a podčiarkujú asekulárny charakter Slovenského štátu.
Na záver by som sa ešte veľmi rád poďakoval pánovi prezidentovi, ktorý svojim krásnym príhovorom na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkvi zvýraznil a zaklincoval to, čo som sa snažil načrtnúť týmto príspevkom:

"Kresťanstvo a kresťanský hodnotový systém je v zmysle cyrilo-metodskej tradície integrálnou súčasťou slovenskej národnej identity." (celý text príhovoru)

Pán prezident, ďakujem!

 

 

Zdroje:

Ďurica, Milan S.; 2003 ed. [orig. ed. 1995], “Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí”, Slovakia: Lúč, ISBN 80-7114-386-3

Findor, Andrej, 2011, “Začiatky národných dejín”, Slovakia: Kalligram, ISBN 978-80-8101-556-4

Hakauf, Martin; 2011 [online], “Dělení Československa aneb vztahy mezi Čechy a Slováky v letech 1989 až 1992” , E-polis.cz, Naposledy navštívené 26.11.2013, Dostupné na <http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/583-deleni-ceskoslovenska-aneb-vztahy-mezi-cechy-a-slovaky-v-letech-1989-az-1992.html >

Prezident.sk, 2014 [online], „Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností“, Naposledy navštívené 28.3.2014, Dostupné na: <http://www.prezident.sk/?prihovor-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-na-novorocnom-stretnuti-s-predstavitelmi-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti-bratislava-14-1-2014>

Swartz, David, 1997, “Culture and power: the sociology of Pierre Bourdieu”, UK: The University of Chicago Press, ISBN 0-226-78595-5

Tižík, Miroslav; 2011, ”Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku”, Slovakia: VEDA, ISBN 978-8-0855-4472-5

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?