Nepracovné nedele alebo ako sa dá robiť sviatková politika inovatívnejšie

Autor: Patrik Pavlovský | 21.11.2016 o 10:22 | (upravené 21.11.2016 o 11:02) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  171x

"Chceme človeku umožniť viesť zdravý,rodinný či osobný život,alebo mu chceme nanútiť,nech si váži nedeľný obed?Prestaňme mu diktovať a doprajme mu slobodu pri tomto rozhodovaní-napríklad štátom garantovanými 6 až 7 týždňami voľna"

                                                                                 * * *

Rolničký, rolničký, kto že vám dal... ehm ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť vianočnou atmosférou, ktorou nás bombardujú veľké nákupné centra pomaly od konca augusta. Opar blížiaceho sa (alebo i nedávneho) sviatkovanie očividne opantal i niektorých politikov. V priebehu krátkeho obdobia sa z nory vynorili dve staré-známe témy: sviatky a dni pracovného pokoja, ako i eliminácia niektorých obchodných aktivít počas nedieľ .

Zatiaľ čo súčasný minister hospodárstva Peter Žiga sa ako vzorný žiačik po pól roku znova prihlásil o 5 minút mediálnej slávy s nápadom zredukovať výskyt na Slovensku premnoženého ekonomického škodca – štátnych sviatkov; jeho poslanecký kolega za OLANO-NOVu Peter Budaj sa chytil tejto 5-minútovej rakietky slávy z opačného konca: navrhoval rozšíriť počet pamätných dní.

Na tému rovnako zareagovala všadeprítomná a vševediaca mediálna prostitútka Richard Sulík s praktickým príkladom: „Predstavme si, že každý druhý deň by bol štátny sviatok. To znamená, všetci pracujúci, ktorí niečo vyrábajú a poskytujú služby, by vyrobili len polovicu, resp. by poskytli len polovicu služieb. Zamestnanec vo Volkswagene by vyrobil polovicu áut, pekár by upiekol polovicu chleba atď.“

V neposlednom rade sa z ťažko-konzervatívneho kúta našej spoločnosti s témou neobchodovania v nedeľu zjavila poslankyňa OĽANO-NOVA Anna Verešová. Vraj vynechanie nedeľného obedu členom rodiny totálne deštruuje rodinné putá a tiež je dôvodom (a teraz citujem), prečo „deti nepoznajú svojich rodičov, pretože tí sa striedajú v nočných a nedeľných zmenách“.

Všetky tieto témy majú spoločného menovateľa: sociálna politika práce v prospech zamestnancov a najmä, štátom garantované pracovné podmienky zamestnancov.

Jednoducho povedané, zatiaľ čo rušenie štátnych sviatkov znamená menej štátom garantovaného voľna zamestnancom, regulácia nedeľného predaja či udržiavanie hojného počtu štátnych sviatkov znamená viac garantovaného voľna zamestnancom.

Používajúc tento slovník, Richard Sulík a Peter Žiga sa vyjadrili skôr v prospech menšieho a poslanci OĽANO skôr k väčšiemu počtu štátom garantovaného voľna vo forme sviatkov a regulácie predaja.

Morálnym základom práve týchto vyhlášok je intuitívne presvedčenie, že človek nie je stroj. Je to cnostná bytosť ktorá má svoje potreby, záujmy, svoju vôľu a práve preto by mal mať čo najväčšiu možnú kontrolu nad svojim životom. Práca je jedným z najčastejších a najbagatelizovateľnejších faktorov, ktorý jedincovi moc nad svojim životom ukrajuje. Tak ako práca šľachtí človeka, tak mu môže i ublížiť ukrojením z možností, ktoré môže slobodne skúsiť prežiť.

Práve preto sa prikláňam k návrhom, ktoré obhajujú potrebu nepracovných dní v živote človeka. Paradoxom je, že v tomto prípade ľudia bojujúci za túto ideu prichádzajú priam so stredovekým riešením a argumentáciou na jeho obhajobu.

Vraj kvôli sobotnej nočnej deti nepoznajú svojich rodičov...deti nepoznajú svojich rodičov pretože tí musia až pričasto chodiť na dvojtýždňové fušky mimo Slovenska aby mali možnosť uživiť túto rodinu, nakoľko nikto z politických elít za posledné desaťročie do ich okresu nedokázal pritiahnuť žiadneho investora ktorý by vytvoril adekvátne platenú prácu.

 „Ľudia majú na voľnú nedeľu právo“ – ja sa pýtam: prečo majú ´právo´ na voľno práve len v nedeľu? Prečo nie v sobotu, pondelok či stredu?

Chceme človeku umožniť viesť zdravý, rodinný či osobný život, alebo mu chceme nanútiť, nech si váži nedeľný obed? Prestaňme mu diktovať (ako a hlavne) kedy má tieto a iné činnosti vykonávať. Doprajme mu slobodu pri tomto rozhodovaní. Je to jednoduché, stačí aby mu štát garantoval 6 až 7 týždňov voľna.

FAKTY A VÍZIA

V súčasnosti je základná výmera platenej dovolenky v kalendárnom roku uzákonená (podľa § 103 ods. 1 ZP) na najmenej:
- 4 týždne,
- 5 týždňov pre zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
- 8 týždňov pre pedagogického zamestnanca.

K tomu si prirátajme 15 štátnych sviatkov, čo v roku 2016 činilo 10 dní pracovného pokoja. Inými slovami, bežnému pracujúcemu Slovákovi bolo v r.2016 k dispozícii minimálne 38 dní pracovného pokoja (t.j. 5 a pól týždňa), z čoho 10 dní mu bolo zakázané speňažiť svoju prácu. Práve vynútený charakter voľna počas týchto 10 dní je kontroverzným elementom. Poslanci OĽANO však radi zakazujú – a preto by neváhali rozšíriť zákaz o 52 dní – t.j. o počet nedieľ v roku 2016. Predstavte si to, 62x (resp. 2 celé mesiace) v roku vám politik prikáže zobrať si neplatené voľno a nepýta sa vás, či sa vám to páči alebo nie. Priam naopak, popri zákaze si vynucuje vašu priazeň a ešte aj tvrdí, že to vlastne robí pre vaše dobro.

To, čo je pre nás najlepšie vieme vo väčšine prípadov najlepšie každý sám. Predstavte si ten pocit kontroly nad tým, kedy týchto 62 možností na neplatené voľno využijete. Nebolo by musieť byť využité účelovo – vy by ste rozhodli, kedy a prečo si ho vezmete. 62 dní garantovanej neplatenej dovolenky znie samozrejme prištedro, ale čo tak tých dní garantovať aspoň 20? Zredukovaním počtu štátnych sviatkov minimálne o tie, ktorých sviatočnosť pramení čisto v kresťanskej ideológii (čím by sa štát zbavil časti nesekulárnych prvkov svojho terajšieho nastavenia) by sme dostali hneď 5 až 8 dní na výber (6. Január, 15. September, 1. November, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok a v neposlednom rade 24. - 26. December). Prihoďme k tomu týždeň či dva na viac tak, aby sme dopriali tvrdo pracujúcemu možnosť oddychu a voila – sociálny štát podporujúci osobnú zodpovednosť o šťastný a zdravý osobný život máme o krok bližšie.

ZÁVEROM

Politika práce nie je úplne jednoduchá. S touto problematikou sú úzko späté i témy ako napr. práva zamestnávateľov či školské prázdniny.  Zatiaľ čo v záujme nepoškodzovania práv zamestnávateľa by mohol mať zamestnanec napr. povinnosť hlásiť využitie tohto voľna písomne aspoň týždeň vopred, školské sylaby by neboli obťažované jednodňovými ´prázdninami´ v strede týždňa a rodičia by boli zodpovedný za dobratie vymeškanej látky v prípade, že sa rozhodnú pre rodinný výlet v tandeme s využitím štátom garantovaného, neplateného voľna.

Ekonomická výhoda môjho návrhu je jasná: takáto forma regulácie práce má potenciál umožniť jednotlivcom pracovať viac, ako im dovoľuje súčasný stav. Inými slovami, tento návrh má potenciál zvýšiť ekonomickú produkciu ako aj zárobok. Zo sociálneho hľadiska tento návrh prináša úžitok občanom svojou flexibilnosťou. Občanom umožňuje naplánovať si osobný život podľa svojich predstáv zatiaľ čo sú jasne informovaný, že čím viac týchto ´extra´ voľných dní využijú, tým menej si privyrobia. Povedané inak, štát občana privileguje slobodnou voľbou, čím zvýši jeho osobnú zodpovednosť za svoj život a tiež potenciál jeho prežitia podľa svojich predstáv.

Čo si myslíte vy?

 

                                                                                 * * *

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.

EKONOMIKA

Premiér Fico zabudol na ceny elektriny na východe

Ceny rieši len na strednom Slovensku.


Už ste čítali?